Slovenská ludová hudba je jedným z najcennejších pokladov našej kultúry. Rozmanitost hudobných nástrojov, melodickost piesní a energia tancov robia zo slovenského folklóru výnimocný fenomén v celoeurópskom kontexte.
Fujara — symbol slovenského folklóru
Fujara je velký pastiersky nástroj z rodiny píštál, typický pre stredné Slovensko. V roku 2005 bola fujara zapísaná do zoznamu Majstrovských diel ústneho a nehmotného dedictva ludstva UNESCO — ako vôbec prvý slovenský zápis.
Tento unikátny nástroj meria 160 až 200 centimetrov a je vyrobený z dreva. Jeho tón je hlboký, melodický a nezamenitelný. Fujara sa tradícne používala pri pasiení oviec v horách stredného Slovenska, najmä v oblasti Podpolania.
Dnes sa fujara hrá na folklórnych festivaloch a stala sa symbolom slovenského kultúrneho dedictva. Jej výroba je nárocné remeselné umenie, ktoré ovláda len niekolko majstrov na Slovensku.
Gajdy a gajdošská tradícia
Gajdy sú dalším významným slovenským nástrojom s bohatou tradíciou. Na Slovensku sa používali najmä na západe krajiny — v okolí Myjavy, Brezovej a na Záhorí. Gajdošská tradícia bola v roku 2015 zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedictva Slovenska.
Na rozdiel od škótskych dúd sú slovenské gajdy menšie a majú jemnejší zvuk. Tradícne sa na nich hralo pri svadbách, tancovackách a sezónnych oslavách. Dnes sa gajdošskej tradícii venujú desiatky nadšencov a niekolko folklórnych súborov.
Dalšie tradícné nástroje
Slovenský ludový orchester tradícne zahrnoval niekolko typov nástrojov. Píšťalky a koncovky boli jednoduché drevené nástroje používané pastiermi. Drumbla (harfa na ústa) bola obľúbený nástroj pri dvorení. Cimbál sa používal najmä na východnom Slovensku pri cigánskych kapelách.
Husle boli hlavným nástrojom ludových muzík po celom Slovensku. Prímáš — prvý huslista — bol vedúcou osobnostou každej kapely. Okrem huslí boli súcastou kapely aj kontrabas, klarinet a niekedy aj akordeón.
Ludové piesne a ich význam
Slovenské ludové piesne sú neuveritelne rozmanité. Existujú piesne pracovné, svadobné, uspávanky, balady, žartovné piesne a mnoho dalších žánrov. Každý región mal vlastný repertoár a štýl prednesu.
Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied zozbierali desattisíce ludových piesní z celého Slovenska. Tieto zbierky sú neocenitelným zdrojom pre pochopenie slovenskej kultúry a histórie.
Ludový tanec
Tanec je neoddelitelnou súcastou slovenského folklóru. Medzi najznámejšie tance patrí cardáš — párový tanec s typickým stupnovaním tempa, verbunk — mužský tanec prezentujúci silu a obratnost, a odzemek — energický tancov sólový tanec z Detvy.
Na folklórnych festivaloch sú tanecné vystúpenia vždy hlavným tahákom. Profesionálne súbory ako SLUK, Lúcnica a Železiar prezentujú slovenský folklór na najvyššej úrovni doma aj v zahranicí.